Ústava Československej republiky
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
(1) Československá republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
(2) Československá republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Čl. 2
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju priamo vykonávajú vo voľbách.
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Čl. 3
(1) Územie Československej republiky je jednotné a nedeliteľné.
(2) Hranice Československej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom.
Čl. 4
Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Československej republiky. Československá republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a budúcich hráčov.
Čl. 5
(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Československej republiky ustanoví zákon.
(2) Hráčovi možno odňať štátne občianstvo Československej republiky proti jeho vôli, ak takto nariadi vedenie štátu.
Čl. 6
(1) Na území Československej republiky sú štátnymi jazykmi slovenský a český jazyk.
(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.
Čl. 7
(1) Československá republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom.
(2) Československá republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na koaličných spojencov. Právne záväzné akty koalície majú prednosť pred zákonmi Československej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády.
(3) Československá republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
Čl. 7a
Československá republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Čechov i Slovákov, žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.
Čl. 8
(1) Hlavným mestom Československej republiky je Praha.
(2) Postavenie Prahy ako hlavného mesta Československej republiky ustanoví zákon.
(3) Hlavné mesto sa v prípade straty územia, alebo expanzie Československej republiky môže zmeniť na rozhodnutie vlády.
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
Čl. 9
(1) Hráči sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Československej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho, okrem nepriateľov v hre, nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, alebo znevýhodňovať.
(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Čl. 10
(1) Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti hráčov, alebo nariadením vlády.
(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
ZÁKLADNÉ HRÁČSKE PRÁVA A SLOBODY
Čl. 11
Každý má spôsobilosť na práva.
Čl. 12
(1) Každý má právo hrať , tak ako má právo od hry odísť a starať sa o svoj skutočný život.
(2) NPC(Non-player character) sa riadi podľa mechanizmu stanoveným vývojármi u.
(3) Ban je prípustný len v prípade hrubých porušení pravidiel hry a každý hráč má právo sa odvolať, aby jeho vinu administrátori znovu zvážili.
(4) Mute sa udelí hráčovi za neslušné, či vulgárne správanie, alebo za osočovanie, urážanie menšín, iných národností a podobne.
(5) Každý hráč môže a je to aj jeho morálnou povinnosťou, nahlásiť hráčov, ktorí porušujú pravidlá hry.
Čl. 13
(1) Osobná sloboda sa zaručuje.
(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Čl. 14
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Československej republike.
(3) Firmy civilného obyvateľstva môžu zamestnávať NPC na území Československej republiky, len ak majú povolenie od vlády Československej republiky.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
Čl. 15
(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Československej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.
(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Československej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.
Čl. 16
(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
(2) Podmienky výkonu práv podľa odseku 1 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku a mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Čl. 17
(1) Obrana Československej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti.
(2) Každý má právo založiť vojenskú jednotku, alebo vstúpiť do vojenskej jednotky, ktorá už bola založená.
(3) Úmyselný boj proti svojej vlasti sa považuje za vlastizradu. Štát občana, ktorí tento čin spácha už nesmie chrániť, ani mu naďalej poskytovať výhody, ktoré Československí bojovníci majú mať poskytnuté podľa 4. a 5. odstavca.
(4) Bojovníci podporujúci Československú republiku dostávajú na boj za svoju vlasť jedlo, darčeky i zbrane. Podmienky stanoví príslušný úrad na základe stavu národného skladu a nutnosti navýšiť výdaje.
(5) Bojovať za Československo s rovnakými výhodami, ako občania Československej republiky, môžu aj občania iných štátov.
Čl. 18
(1) Každý hráč má právo komunikovať s ostatnými hráčmi na sociálnych sieťach, četoch a podobne, o hre.
(2) Citlivé politické záležitosti Československej republiky určené len povereným osobám, občan nesmie podávať ďalším hráčom, alebo zverejňovať v akejkoľvek podobe.
POLITICKÉ PRÁVA
Čl. 19
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a mravnosti.
(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
Čl. 20
(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.
(2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.
Čl. 21
(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Československej republiky majú právo zapájať sa do správy verejných vecí s povolením vlády.
(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.
(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Čl. 22
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných hráčskych práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
Previous article:
Kandidáti do kongresu, aneb koho voliť ? (6 years ago)
Next article:
Kandidatúra, ako sa patrí ! (6 years ago)